Hoci sa na vnútorné omietky nekladú také vysoké nároky ako na vonkajšie, musia aj ony spĺňať určité požiadavky.
Funkciou vnútorných omietok je najmä chrániť murivo pred mechanickým poškodením, zlepšovať technické vlastnosti konštrukcie, ako aj zvyšovať celkové estetické pôsobenie interiéru. Ďalšie funkcie môžu byť akustické, tepelnoizolačné, protipožiarne, antistatické alebo špecifické. Omietky slúžia najmä na vyrovnávanie nerovností muriva, preto aj výber omietky závisí od rovnosti podkladu.
Vnútorná omietka sa od vonkajšej líši podkladovou a lícnou vrstvou. Vnútorná nemusí odolávať poveternostným podmienkam, preto sa robí z mäkších materiálov a z dobré vyhaseného vápna alebo z vápenatého hydrátu. Vápenné omietky z hydrátu sa môžu používať len v interiéri. Vonkajšia omietka musí odolávať poveternostným podmienkam, preto sa na ňu používa hydraulické vápno. Avšak vapenno-cementové a hydraulické omietky sa dajú aplikovať ako v interiéri, tak aj v exteriéri.
Kvalita omietky sa odvíja od kvality zhotovenia jednotlivých vrstiev omietky: prednástreku, jadra a štuky.
Prednástrek vytvára podkladovú vrstvu pre jadro, nahadzujeme ho na navlhčený podklad. Malta musí vniknúť do škár a nerovností podkladu, musí byť dostatočne riedka, aby sa mohla nahodiť 4 až 5 mm hrubá vrstva a mala by obsahovať viac cementu ako jadro omietky.
Jadro sa nanáša na upravený podklad omietky a jeho kvalita do veľkej miery ovplyvňuje kvalitu omietky. Jedným nahodením vytvoríme maximálne 20 mm hrubú omietku. Jadrovou omietkou vypĺňame nerovnosti podkladu maximálne do hĺbky 50 mm.
Pri väčších nerovnostiach vkladáme do jadrovej omietky kúsky tehál, aby sme dosiahli rovnomerné tvrdnutie jadrovej vrstvy, a tým zabránili jej popraskaniu. Jadro nanášame zo spodnej časti steny smerom hore. Na betónové a kamenné murivo sa nanáša trochu hustejšia omietka.
Štuk je konečná vrstva, ktorá sa potom ďalej maľuje alebo iným spôsobom upravuje. Nanáša sa až po dostatočnom stuhnutí a spevnení jadrovej vrstvy. Mala by mať rovnomernú hrúbku 3 až 4 mm v celej ploche. Po nahodení alebo zvyčajne nanesení sa ihneď vyhladzuje oceľovým alebo dreveným hladidlom a po zavädnutí sa otiera plsťou, čo je otázkou niekoľkých desiatok sekúnd, preto treba nanášať len malé plochy. Ak vám štuk stvrdne, treba ho navlhčiť a vyhladiť plsťou. Konečná hrúbka štukovej vrstvy omietky je 2 až 2,5 mm.
Ak však z muriva vystupuje iný materiál, ako napr. oceľ, betón, drevo či polystyrén, musíme ho prekryť drôtenou alebo sklotextilnou sieťovinou tak, aby presahovala aspoň 10 cm cez tehlový podklad.
V praxi zvyčajne, pri oprave nejakej malej časti omietky sa nezapodievame vrstvami, po nanesení jednej vrstvy, po jej zarovnaní, miernom zvädnutí, ju hneď upravujeme hladidlom kruhovými pohybmi. Ak omietka zvädla viac ako bolo treba, pokropíme ju vodou, a potom hladíme. Ak však na jej povrchu máme nejakú nerovnosť – priehlbinu, tak na koniec hladidla dáme malý kopček omietky a kruhovými pohybmi nerovnosť vyrovnáme. Na hladenie použijeme buď plstené hladidlo, alebo kúsok plochého polystyrénu.